Život Prešova
online
online
Pri vyšetrovaní hľadali hlavne pásky s nahrávkami
16.08.2008 Poprad
Tatranská Kotlina 16. augusta (TASR) - August 1968 spája Blažej Herman z Tatranskej Kotliny so spomienkami na krátke pôsobenie v ilegálnom vysielači Severovýchodné Slovensko.Sieť vysielačiek vznikala vtedy spontánne po celom Slovensku. Napríklad v susednom okrese Liptovský Mikuláš fungovalo Severné Slovensko.
\"Vysielalo sa len krátko, myslím sedem dní. Spočiatku z vysielača vo Veľkom Slavkove. Ľudia telefonovali, alebo aj osobne nosili správy o dianí v ich okolí. Materiály sme nahrávali na pásky, ktoré osobitný kuriér nosil do Slavkova. Keď to začínalo byť nebezpečné, technický voz jazdil po Levočských vrchoch a nahrávky sa doručovali tam. Pri vyšetrovaní potom hľadali hlavne pásky. Tie sa však záhadne stratili. Podnes neviem, kto ich schoval alebo či boli zničené, \" uviedol Herman, ktorý sa k vysielaniu dostal ako vysokoškolský pedagóg a externista Štátneho rozhlasu v Košiciach.
\"Hlavne prvé dni boli vzrušujúce, také hektické. Vlastne, celé to obdobie, keďže sa nevysielalo dlho, len zhruba týždeň. Keď sa podpísali Moskovské protokoly, tak jeden z bodov bol, že sa zastaví vysielanie, ilegálna tlač a podobne. Redakcia, to boli vlastne štyria ľudia - Jozef Kredatus, ktorý to viedol, zamestnankyňa Domu osvety Elena Krankusová vtedajší vedúci odboru školstva Július Stano a ja. Vyzývali sme obyvateľstvo, aby dezorientovalo vojská Varšavskej zmluvy. Vymieňali sa napríklad názvy ulíc, odstraňovali orientačné tabule a nahrádzali novými, ktoré mali nasmerovať ruské tanky domov, \" priblížil Herman.
Pôsobenie vo vysielači Severovýchodné Slovensko malo dopad na jeho ďalší život. Ako uviedol, pripravoval sa na ašpirantúru. Na obhajobu však už nedostal súhlas straníckych orgánov. Skončil aj ako vysokoškolský pedagóg. Po previerkach robil vychovávateľa. Do roku 1975 vôbec nesmel učiť, potom len na strednej škole. Niektorí priatelia, riaditelia škôl mu napriek tomu ponúkli hodiny. Učil však pod cudzím menom, napríklad slovenčinu budúce baletky.
\"Vysielalo sa len krátko, myslím sedem dní. Spočiatku z vysielača vo Veľkom Slavkove. Ľudia telefonovali, alebo aj osobne nosili správy o dianí v ich okolí. Materiály sme nahrávali na pásky, ktoré osobitný kuriér nosil do Slavkova. Keď to začínalo byť nebezpečné, technický voz jazdil po Levočských vrchoch a nahrávky sa doručovali tam. Pri vyšetrovaní potom hľadali hlavne pásky. Tie sa však záhadne stratili. Podnes neviem, kto ich schoval alebo či boli zničené, \" uviedol Herman, ktorý sa k vysielaniu dostal ako vysokoškolský pedagóg a externista Štátneho rozhlasu v Košiciach.
\"Hlavne prvé dni boli vzrušujúce, také hektické. Vlastne, celé to obdobie, keďže sa nevysielalo dlho, len zhruba týždeň. Keď sa podpísali Moskovské protokoly, tak jeden z bodov bol, že sa zastaví vysielanie, ilegálna tlač a podobne. Redakcia, to boli vlastne štyria ľudia - Jozef Kredatus, ktorý to viedol, zamestnankyňa Domu osvety Elena Krankusová vtedajší vedúci odboru školstva Július Stano a ja. Vyzývali sme obyvateľstvo, aby dezorientovalo vojská Varšavskej zmluvy. Vymieňali sa napríklad názvy ulíc, odstraňovali orientačné tabule a nahrádzali novými, ktoré mali nasmerovať ruské tanky domov, \" priblížil Herman.
Pôsobenie vo vysielači Severovýchodné Slovensko malo dopad na jeho ďalší život. Ako uviedol, pripravoval sa na ašpirantúru. Na obhajobu však už nedostal súhlas straníckych orgánov. Skončil aj ako vysokoškolský pedagóg. Po previerkach robil vychovávateľa. Do roku 1975 vôbec nesmel učiť, potom len na strednej škole. Niektorí priatelia, riaditelia škôl mu napriek tomu ponúkli hodiny. Učil však pod cudzím menom, napríklad slovenčinu budúce baletky.
0
www.ZIVOTPO.sk
